Fašiangy sú obdobie, ktoré trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Je to čas hodovania a zábavy medzi dvoma rôznymi pôstnymi obdobiami. Sú spojené s tanečnými zábavami, zabíjačkami a oslavami. Najintenzívnejšie sa však oslavovali posledné tri dni fašiangov – od fašiangovej nedele do fašiangového utorka.

Príprava začínala už vo štvrtok, ktorému sa hovorilo tučný štvrtok. V tento deň sa chystalo všetko, čo bolo potrebné  na nedeľu, napríklad sa konala domáca zabíjačka. V tento deň mali ľudia jesť a piť čo najviac, práve preto prívlastok tučný. Nasledovala fašiangová nedeľa, ktorú charakterizovalo veselie, zábavy, tancovačky a vravelo sa jej aj tanečná nedeľa. Spája sa so zábavou, ktorú si ženy usporadúvali len samy pre seba – zaplatili si muzikantov a aj krčmu.

Na fašiangový pondelok si prevzali „žezlo“ zábavy muži a robili sa mužské bály, ktoré boli určené len pre ženatých a vydaté. Pri tanci sa vyskakovalo čo najvyššie, aby obilie či ľan narástli do najväčšj výšky.

Vrcholom fašiangových osláv je práve fašiangový utorok, počas ktorého sa konal tradičný maškarný sprievod. Ľudia boli odetí v najrôznejších maskách a symbolizovali rôzne ľudské neresti, alebo plodnosť, najideálnejšie však bolo, aby boli čo najstrašidelnejšie. Počas sprievodu sa hralo, spievalo, tancovalo, zastavovalo sa po domoch a ochutnávalo sa, čo sa ponúklo z domácich pochúťok. Táto zábava sa poväčšine končila s úderom polnoci a to pochovaním basy, čo malo symbolizovať práve to, že prichádza čas pôstu a tak skoro sa žiadna zábava konať nebude.

Kedysi sa u nás používal termín mjasopust, ktorý sa zachoval v Čechách (masopust), neskôr sme však prebrali nemecký názov fašiangy (z nemeckého Faschang, pravdepodobne zo staronemeckého výrazu vast-schane – nápoj pred pôstom).

Keď už sme pri histórii, mnohé fašiangové zvyky sú prevzaté z antických slávností na počesť boha Bakcha (boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy). Práve jemu sa obetovávala vínna réva, víno a niektoré jedlá. Všeobecne však ide o oslavy predjaria.

Kým na dedinách organizátorom fašiangovej zábavy bola dospelá mládež, v mestách sprievody a zábavy organizovali remeselnícke cechy najmä tovariši. Zábava sa organizovala zväčša v dome majstra, ktorý mal miestnosť na ubytovanie tovarišov a tento majster dohliadal na prípravy. V tomto období sa z učňov stávali tovariši. Jednotlivé cechy sa snažili o rôznorodosť a atraktívnosť, napríklad mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami atď.

S fašiangami sa okrem zábavy spájajú aj pre ne typické jedlá. V prvom rade ide o zabíjačkové špeciality, ako napríklad jaternice, ku ktorým si môžete vychutnať iskrivý Rizling rýnsky, ďalej krvavničky, ktoré odporúčame doplniť lahodným Pinot Gris. Obľúbená je tiež sedliacka kaša a k nej pohár tajomného Pinot Noir. Prípadne aj zabíjačkové pečené mäso, ktoré ladí s Rizlingom vlašským.

Známe sú taktiež huspenina či varené údené koleno, ku ktorému by sme naliali klasickú Frankovku modrú. Zo sladkých jedál určite poznáte šišky, fánky, pampúšiky či kreple, tieto jedlá mali až plodnú symboliku.

Šlo skutočne o hojnosť a sýtosť jedál, pretože nasledovalo prísne pôstne obdobie, kedy sa jedli strukoviny, kyslá kapusta, pili bylinkové čaje a ľudia tak dopriali telu odľahčenie pred začatím nového cyklu prírody – jari.

Fašiangy to je nespútaná zábava, hojnosť, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, sprievody, rôznorodé tancovačky a množstvo dobrôt, či už v pohári, alebo na tanieri. Sú dňami, kedy si ľudia doprajú viac ako inokedy, preto si ich užite.